​Živá žena svojim telom a dušou lieči priestor, premieňa ho a mení ho na priestor lásky a pokoja. Tancujúca a spievajúca žena, roztrháva temnotu duše, lieči choroby, smútok, bolesť, žiaľ, či nedostatok sebahodnoty, a naopak cez svoje telo, ktoré sa začne pohybovať rytmicky a harmonicky s rytmami sveta a celého vesmíru, premieňa všetko na svetlo, iba tak je možná cesta vedomej ženy, ženy ochrankyne, ženy bohyne.
Pohyb,tanec a spev sprevádzal ľudí od nepamäti, tisícročia sa ženy vlnili v tanci a priťahovali tak pohľady mužov. Stávali sa extatickými bytosťami, cez ktoré prichádzalo poznanie. Tancom tvorili vášnivo a chtivo, s ľahkosťou a radosťou. Žena je tanec, je tón, je studnica čerstvej vody, v ktorej sa muž ovlažuje, aby v sile vstával a pevne ochraňoval jej územie.